Sám som si uvedomoval o čom píšem v úvode a aj z časti v akom duchu sa niesol duch posolstva v tom texte a preto mi neprislúchalo dávať v komentoch čo i len jedného smila. Prispievalo však k tomu niekoľko faktov(neberte ich ako predmet ospravedlňovania. Čo sa stalo, stalo sa) bol som tu po dlhom čase s píspevkom, po dlhom čase som čítal reakcie mojich čitateľov, mojej malej „rodinky“ a eufória kolujúca v mojej krvi ma strhla svojou silou.
Každej dobrej ľudskej duše je škoda...súcitim s rodinou, ktorej sa prihodilo nešťastie. Nechcem odpustenie, len malú dávku pochopenia z každej strany. Ďakujem Vám...
Komentáre
ale no:)
uz len to, ze clovek vo svojom boli neostane sam a nepochopeny, ze sa k nemu naciahne ruka, ktora pohladi, objime... ze sa najdu ludia, ktori pocuvaju aj stokrat to iste, pretoze je potrebne vyrozpravat sa, inak by nam puklo srdce...
hanka
dakujem:)
:)
valasik
hmm teraz som si to precital :)
valasik
no o podobnej seanse snivam dlho :)))
...