connor

Vsúvam pamäťovú kartu,

položku - tých pár chvíľ...

 Chcem to skoré sobotňajšie ráno,

vidieť synfóniu tela,

nohu preloženú cez perinu

a rukou podopierajúcu hladkú tvár

osvetlenú mesačným lúčom,

z diaľav mojich nesplnených snov.

 Chcem byť tvojím spodným prádlom

aspoň na moment!

Obnažiť vanilkové telo

a vsávať vôňu nočného potu  stekajúceho

pomedzi krivky tvojej hrude.

 Chcem byť svedkom prvého hltu

raňajšej kávy,

prvého vdychu tabakovej chuti

a pri prvom sonete ranného vystúpenia

slnečných lúčov,

ti darovať bozk z vlastnej dielne.

 
(rok 2003?)