...mnohí písali o láske, Ovídius, Aristoteles, Shakespeare, Dostojevskij a.. Puškin, áno Puškin doslova trpel, no i sám Roussaeu potulkami prírodou. Aj ja Ti dnes, ak dovolíš, napíšem pár viet o láske.
Láska má mnoho tvárí a je aj absurdum, ako som písal. V istom zmysle aj tým. Zažil som rodičovskú lásku, tú základnú, centrálnu, odkiaľ pramení všetko dobro sveta a napájal sa z toho semienka šťastia a daru, ktorý mi venovali a zároveň vštepovali moji rodičia. No asi nemáš chuť na tento druh lásky, aký si chcela, aby som Ti napísal.
Do 21-teho prvého roku som bol citovo zablokovaný. Ak aj nejaký cit prenikol do môjho srdca, mal som prostriedky ako ho vyhnať. Prvým dôležitým faktorom bola moja univerzita, kde som sa postupne naučil prijímať cudzí názor a popremýšľať aj o iných možnostiach a názoroch, ako mám ja. Toto mi otvorilo cestu k mojej prvej láske. Skôr prvému vzťahu. Predchádzalo k tomu dielo od Dostojevského, dielo „Idiot“. Nevieš si predstaviť(a to nepreháňam), čo to pre mňa znamenalo. Aký to bol zlom v mojom živote. Iná osoba, a zrazu pri mne. Počúva moje slová, vníma ma a je zvedavá na môj názor...krása a ja sa kochám týmto javom...až kým...sa to neskončilo. Nie je potrebné tu písať, čo sa stalo, kniha všetko prezradí.
Veľa som o živote pochopil na svojich chybách ako každý a veľa som počúval od rodičov a tým som bol vždy o dva kroky pred mojimi rovesníkmi. A veľa mi dali moji spolužiaci, kde som bol jeden z dvoch najmladších a mal som okolo samých dospelých a načúval som ich reči. Počúval som, čo sú to tie ľudské vzťahy, čo prinášajú, čo berú, ako klamú. Tu som spoznal, čo sú problémy a čo banality. Čo je nevera, ako sa dá maskovať ako ničia životy rozchody, hádky, bitky.
Čo je pre mňa láska…?
Nerád píšem o láske, skôr ju rád dokazujem. Aspoň sa o to snažím. Láska je to elektrizujúce ovzdušie medzi dvoma ľuďmi. Láska je primárna a sekundárna. Je to neskutočná vášeň, trhajúca všetky zábrany. Je to šialenstvo srdca, amok, nezastaviteľný ošiaľ, cit, smer, ukazujúci von z tmavých miest nášho sveta. Je to inšpirácia. Stav, ktorý nám ukazuje našu zraniteľnosť, našu skrytú stranu, vtedy spoznávame seba, vtedy žijeme. Láska príde. Nepýta sa, prečo, nepýta sa kedy, jednoducho príde a ľahko sa ťa dotkne, jemným pohybom a učaruje ťa. Vieš, že brániť sa jej, je tou veľkou chybou. Oberie ťa o dych, stratíš vedomie a sleduješ tú nádheru, ktorá ťa poctila svojím zjavením. A pri tej najväčšej svojej árii, keď príde jej veľký vrchol, exploduje tvoje srdce, tvoje vnútro, tvoje city a plodíš slzy, slzy horké...a žiješ...teraz, teraz vieš, čo je zmyslom života, teraz vieš, že cítiš, teraz sa meníš na jemný, čistý kryštáľ...si súčasťou a tak láska sa stáva čistým kryštáľom...
Láska je žena, ktorá ma chápe, ktorou som zrazil dva svety, dva životy a vznikol veľký tresk a naša láska sa bude rozpínať ako univerzum...ktorého hranice nie sú, ani smrť nemá takú moc, niet tej sily, čo by mala takú moc, iba ak Boh...láska je ženou, ktorá ma bude čakať, keď prídem domov, ktorej si ľahnem do lona a jemne ma bude škrabkať, keď ma bude jemne láskať a v ktorej očiach budem vidieť život, zmysel a kam sa chcem pozerať v posledných chvíľach svojho života...láska je spoločná kúpa vaničky pre dieťa, oprava kohútika, pozeranie televízneho dokumentu, puding od mojej ženy, náš čas, vychádzky v prírode, úprimné slová , aj nezrovnalosti, dotyky, hriešne milovanie s vášnivou predohrou, slová, pohľady, dva svety, kam nik nevidí, východisko tohto sveta...
Chcem byť pre moju lásku dáždnikom pred prudkým dažďom, miska pre horké slzy, stĺp, o ktorý sa môže oprieť, múr nárekov vstrebávajúci jej žiaľ...chcem byť jediný, ktorý bude pre ňu princ a poslednou jej láskou...a v živote chcem dosiahnuť jeden moment...keď sa mi žena pozrie do očí a povie, že je na mňa hrdá a že v živote som ju spravil šťastnou a že som bol jej dobrou voľbou...toto je môj cieľ...
Komentáre