connor

...práve dnes ráno, keď som išiel svojím prispením podporiť predajnosť tlače a po zatvorení dverí, som počul dvojitú výzvu pre doručenie sms-ky. Cítil som...čo cítil som, vedel som, že dnes sa pre niekoho rozlial čierny tuš na papieri písaný pre dnešný deň, že ten, kto leží v spálni, stratí svojím spôsobom kus svojich dejín, že oddnes bude o niečo prázdnejší, že dnes si znova zopakuje niekoľkokrát to krátke, emóciami naplnené, smútkom posypané slovo, „prečo?“.

    Často, ak nie vždy, si spomeniem pri tejto „príležitosti“ na márquezove myšlienky v momente, kedy si predstavoval , že ich viac už možno nebude mať možnosť  povedať. Teda i ja tu a teraz ti tu vytesávam písmenká, ktoré som vybral pre teba a ktoré ti majú priblížiť moje pocity. Viem, už som sa rúhal, obžaloval Boha a spáchal svojské hriechy, a aj preto sa sám divím, že mi ťa Boh poslal do mojej životnej dráhy a práve na takom „pofidérnom mieste“. V týchto momentoch precitám snáď všetkými dostupnými esenciami života, zhodnocujem priority, vážim hodnoty, pokorne ukladám vďaku. Vďaku, že som smel, mohol a že patrím medzi tvojich známych. Že som do teba mohol „drgnúť“ a ty si sa „obzrela“. Bože...hanbím za neschopnosť písať. Mám zavírené súbory tvojou osobou a keď chcem vsunúť nejaké nové písmeno, slovná zásoba nemo na mňa civí a ukazuje mi na vojsko významov trasúcich sa od zodpovednosti  charakterizovať moje úvahy. Hanbia a boja sa tvojho  zatratenia. Ako slová s hodnotami dokážu dozrieť, i ja  som v bode, keď sa cítim byť spokojný. A to je základom pre pocit radosti, ktorej hmlovinu si rozdúchala práve ty. Pýtam sa sám seba a podvedomím vedomím, je možné ťa neľúbiť? Nemilovať? Ako Mariolle slečnu de Burnovú? Ako Puškin svoju švagrinú? Mám ťa viac ako len rád. Ha! Smejem sa tomu pojmu! Ľúbim ťa. Ľúbim...pretože som sa naučil milovať tvoje vrtochy a z môjho pohľadu mínusy. Chcem šokovať s tebou budúcnosť, čakajúcu na tom pomyselnom nástupišti. Bol som výchovou vypestovaný k citu. Cit dávať, ale aj cit prijímať, pretože bez prijatého citu, nemožno plodiť ďalší cit.

    Len dúfam, že naozaj existuje nebeské kráľovstvo, či čosi podobné, nech si ťa tam môžem znova nájsť a byť s tebou, ak to tu, na tomto svete nebude možné. Ak sa mi nepodarí viesť svoje dejiny a spojiť naše kráľovstvá, verím, že aspoň tam, v tom najväčšom a finálnom, sa spojíme, pretože duša nesmrteľná je pokoriteľom  času...

(nc)