...po malej hádke a roztržkách s kolegami som s kusom ironického smiechu opustil svoj pracovný stôl a utekal z dvadsiatehopiateho poschodia budovy. ešte zbehnem po letenky a môžeme vyraziť.
...voláš mi, že o pol desiatej si na letisku. prišiel by som po teba, no odmietla si to, vraj taká romantika...
...pristávame. hmmm, čistý vzduch, no teplý a na obzore ani naznak akéhosi cirusa. ten by aj tak nepomohol...slnečné lúče si nás hneď našli a začína byt neúmorne teplo. bežíme do hotela a hneď mierim do baru, ktorý je vľavo od recepcie. o kufre sa postará náš poslík, pod, ideme na drink.
-dvojitého zlatého puškina...
bar je poloprázdny, len par ľudí, všetci sa akosi vytratili.
-ešte raz, poprosím...a púšťam zlatý mok dole prahnúcou pusou...
...mame fajn izbu, veľká posteľ, biele návlečky...krásna palma v rohu izby a pri nej veľké zrkadlo, napravo vchod do kúpeľne ...idem do sprchy. uff, iný pocit... studené osviežujúce kvapky na prepotenom a spálenom tele, hotové vykúpenie. volám ťa, ty len pozeráš hladnými očami, ostýchaš sa vari? neviem, strácaš sa za dverami ...
...na radu domáceho pouličného predavača píšťaliek odbáčame do jednej úzkej uličky sotva na šírku rozpätých rúk. na konci vraj bude vľavotočivá zákruta a cesta na jeden z kopcov nad mestom. pekná panoráma, mesto ako na dlani, bez slova mi ukazuješ na malý výbežok do mora, na konci ktorého ja malý kostolík...na opačnej strane sa ukazuje plaz s kryštáľovo čistou vodou. sme tu, v prenádhernej Parge. nad obzorom, od Osmanov. veľký rozpínajúci sa kumulonimbus neveští nič dobré. pri tomto vetre tu bude už večer, ak nezmení smer.
...je niečo po šiestej a ty obdivuješ malebný boží chrám, no sa ma si ateistka, nechápem tomu. spravím par záberov na tvoju prosbu. vyzúvaš si topánky a nezbedne a trochu nemožne sa snazíš udržat na skalách , tesne pri prístave. dávaš mi ruku a dovolíš mi ta zachrániť. o polhodinu sa plavíme na ostrov Antipaxos. je nás tam asi zo desať ľudí. naozaj ideál. vlasy si veselo šantia, vetrík je šikovný dirigent.
plaz ostrova je krásna , par osadníkov s nádejou v očiach nás núka s rôznymi suvenírmi. kupuješ si náhrdelník. na ňom je obraz osloboditeľa tohto ostrova. cynicky sa usmejem a pokračujeme.
...sme tu sami, široko ďaleko ani duše, tak sme sa stratili. hodíš na mňa pohľad. sledujúc moje zraky zhadzuješ halenu, odvraciaš sa a nahá sleduješ scenériu pred sebou. vrhneš sa do vody.
nádherne voniaš a ťaháš za sebou pas sviežosti.
loď odplávala, zmeškali sme ju, bola dnes posledná. po štvrť hodine mám čln osadníka, neuveriteľných 200 eur za jeden vrak. chytám veslá a náhlim sa. dvíha sa vietor a obloha sa napĺňa tekutým olovom. pohľad je odstrašujúci. ale riskol som to, na breh ta dostanem. veslujem ako o dušu. vlny sa dvíhajú a začínajú byť nebezpečné, veslovanie nepomáha a ťahá nás to ku skalám prístavu...v pozadí zvuk majáka. veslujem, ale nevidím efekt a tak skáčeme do vody. už nie sme ďaleko. dostávaš kŕč a voláš ma. ponorila si sa...kričím, ponáram sa, o chvíľu ťa zbadám a trhám ťa z vĺn. nevidím breh, ale silno ta držím a plávam ako o život. ide nám o život. cítim pod sebou zem. konečne! sme vonku a púšťa sa smršť. utekáme ku kostolíku. vietor je ako besný a dažďové kvapky udierajú ako klince. vidím taxík, vrhám sa pred neho. zatrúbi a nechce zastaviť. som na kapote a ty vbehneš do auta, ja sa vtlačím, už tam kohosi ma.
-mlč, rýchlo, hotel Parga, tak už choď!
ide. šomre si, ale ide.
konečne na izbe, zhadzujem šaty a líham si na posteľ. len tak. prezliekaš sa a bez slov opúšťaš izbu. odvtedy ako sme sa dostali na breh, si nepreriekla slova. som trocha zmorený. usínam. nepočujem ta vchádzať. preberám sa na niečo mokré...leješ čosi na mňa...si nahá a lízeš ma po celom tele. vášnivo, je to puškin, zlatý puškin, cítim ho...leješ a lížeš...podídeš k mojim perám a šepkáš mi do ucha: “ty môj hrdina“...
Komentáre