Polnočný kúpeľ
Hodina dohodla sa s polnocou,
v šere skorého rána
akoby v sne ktosi na mňa máva,
si to ty, a či moja skaza?
Odplávala loď lásky,
z prístavu menom túžba.
Zamávala šatkou od starej dámy,
vzďaľujúc so smútkom.
Vydratou cestou vo mne,
žije spomienka v krvavom rúne,
tam, v kúte pomaly uschýna,
ba aj oči ma v nočnom kúpeli
unášajú do neznáma...
Komentáre