...je neskoro večer,
kapitulácia pod krížom,
prázdnota šuští v desivom tichu,
hľadá stratenú náplň.
...v korunách stromov čakajú tí,
ktorých som prijal,
volal počas temných chvíľ.
...na moment lepím pohľad
na kaviárové nebo,
slzy plné ortute pália vyhasnutý zrak,
obloha bez pohybu,
ja ho však cítim,
ten jeho škoricový dych,
počujem, volá ma,
musím ísť, už je čas.
4.6.2005
Komentáre
pekne
Zaujímavé metafory,
reflexia