connor

V tejto veľkej chvíli,

keď otváram archívnu časť knihy,

po tom, čo deň uložil  sa na spánok,

čarbem perom, tu potíši,

pár veršov v týchto riadkoch...

Velebím čas ja tento,

veď ťa stretol som ,

nečakane podišla si ku mne,

placho, s vetrom a dažďom,

prevrátila si mi svet v momente.

Už nejakých pár dní to nie som ja,

odkedy srdcia naše derú cesty,

každá chvíľa životom naším jes´t...

Venuj mi pohľad taký,

aký v ten večer letný,

venuj mi úsmev, bozk

ako ten na moste pod nebom mesačným.

Venuj mi úsmev z tvojej dielne,

zahanbujúci samotnú Monu Lízu...

Dovoľ pošepky povedať,

že zbožňujem tvoje medové pery

i vlasy plavé.

Milujem pohľad tečúci z tvojich očí,

že hľadám ich aleje,

že som šťastný blázon

pobehujúci pod šírim nebom.

(asi 2003)

connor