Posledné slová
Kým telo pohltí chlad
a zrak sa poslednýkrát
zastaví na tvojich trblietavých kryštálikoch,
kým naposledy vezmem dych
z tvojich teplých pier,
stisknem ti jemné prsty
a spoznám ozajstný strach,
kým sa podľa zákona nášho hospodina
premením v pozemských prach,
kým duša opustí svoje väzenie
a vzlietne do výšin,
kým príde k nebeským bránam,
priamo k môjmu Bohu,
kým sa stanem tvojím
oddaným anjelom strážnym,
dovoľ mi venovať slová
utkané z bieleho súkna
tvojmu srdcu tlčúcemu,
veď životnou láskou si pre mňa bola.
Život je ako sklíčko,
raz sa trbliece,
láme svetelné lúče a vrhá tiene,
raz sa však i tak rozbije.
Neviem, kto vlastne som,
to netuší o sebe nik,
kým mu to ktosi to tajomstvo nepovie.
Som asi slovko medzi hádankami
ako láska i krása,
držím otáznik na ceste
smerom k poznaniu.
Na hodine lásky
som sa do teba zaľúbil,
na prednáškach o kráse,
napísal ti krátke verše,
po kurze šťastia
bolo mi s tebou krásne.
Dnes večer podobný
niektorým z tých horších,
dolieha na mňa ťažká chvíľa
od neznámeho odosielateľa.
Pri stolovej lampe,
na vlnách jemných melódií,
hlas Natashi Bedingfield,
sprevádza ma pri písaní
večernej balady.
Komentáre