connor

(bez názvu)

Uviazol som v pavučine prírody,

so salsou v ruke,

čistý tabak víriaci  v ústnej dutine,

vypúšťam túžbu

do izolovaného éteru...

aby mi ukázal a kliesnil únik.

Kdeže je tá cesta

ku krištáľu malej Poľany?

...

Zvíjam sa ko´l teba,

strojca hriechu rajskej záhrady,

kĺžem sa pomaly úžinami

za rozkošou tvojich cností.

Vezmem ťa v náruč,

do malého prístavu nádeje,

hľadiac do hĺbok tvojich morí

a po vynorení zachytím sa ebenových vlákien.

Pokrsti moje brány,

nech získam pozvánku do tvojej ríše,

pri strážcoch nočnej oblohy,

pošepkáš slová tvojej abecedy.

V sprievode bielej luny

staneme sa deťmi šťasteny...