connor

Uzrel som anjela v jemnom rúne,

do srdca mi vryl svoj pohľad.

Jeho nežný úsmev, taký milý a silný,

všetko zlé zahnať vie.

Na slovo som sa ťažko zmohol,

z nádhery jednej chvíle,

anjel však nezbadal to

a potom odišiel...

 No uzrel som ho znovu.

Ó, ja krásou oslnený,

tvorím tieto riadky dievčaťu,

ktorej moje srdce patrí.

 Nadišla tá správna chvíľa,

vyslať ti vánok tichej lásky,

vdýchnuť  ju z môjho prameňa, srdca,

prahnúceho po tvojej láske,

očiach morských hlbín,

perách, farby  ruží.

 Píšem moje vyznanie rovno tebe,

tak otvor ho a vnímaj ten prúd lásky,

ktorý ti do srdca letí.

Neviem dlhšie čakať,

držať v sebe všetky slová,

nevypovedané, väznené v srdci

i cítim to, čo len zaľúbený cítiť smie.

 Noc je a či deň, poludnie?

Myseľ nebadá sled času,

iba na jedným uvažuje,

na dievčati ukryté v mojej duši.

 Ďakujem Bohu, že v ten deň stretol som ťa,

v tej nádhere jednej chvíle,

že v pamäti si nechať smiem

a v deň, keď ťa znovu uzriem,

Bohu poďakujem druhýkrát.

(2000-2001)