connor

aké úžasné je využiť moc na dobrú vec...

Dnes som šiel na  pohovor. Áno, pohovor na veľmi zaujímavé miesto. Stojac vo výťahu ako ešte nikdy v živote. V podobnom áno, ale nie v takomto. Vyniesol ma na 19. poschodie a ja si vychutnával  scenériu okolia. Vítal ráno. Sledoval mravce s ľudským génom. Dostal šálku kávy od šarmantného dievčaťa na recepcii. Zažil fajn pohovor.
Dnes som takisto prežil doobedie  s krásnym dievčaťom. Podobne aj obed som strávil s ňou. A potom...potom som ju odprevadil do práce ako mnohokrát a dali sme si kávu s čokoládou...Zo zásobníka sme si podávali témy, nie ako obvykle, ale to predsa ani vždy nejde... Teda, aj áno, no tentoraz to bolo iné... Nevieme však dokedy tieto momenty potrvajú a ja nehodlám nimi mrhať.
No to, čo som dokázal ešte dávno, hodiny predtým, to je to, čomu som rád. Tým je, že som sa stal na chvíľu čímsi ako ...vládcom času, nad svojím osudom, kde sa čísielka z môjho radu  rýchlo strácajú. No nič na tom, pretože  sa našiel  spôsob ako sa im vysmiať. Ako sa vysmiať ich hodnote, ich podstate, trápnemu potápaniu sa v hmlovine času... Je to možné, len k tomu treba kus odvahy, rozvahy, ale ide to a pocit je neopísateľný a nemusíte hneď myslieť na to najhoršie...

Dnes sa tento dátum, 7.2. 2008 zapíše veľkými číslicami do môjho pofidérnho života. Dnes, skoro nadránom...som prekonal svoju smrť...